Pavadai Thavaniyil Song Lyrics – Nichaya Thaamboolam

Composed by the music director M. S. Vishwanathan, Pavadai Thavaniyil song was from the movie Nichaya Thaamboolam. Playback singer(s) T.M. Soundararajan recordered it and the lyric for the Pavadai Thavaniyil song was written by Kannadasan and the movie was released in the year 1962.

SongPavadai Thavaniyil
MovieNichaya Thaamboolam
LyricsKannadasan
MusicM. S. Vishwanathan
SingersT.M. Soundararajan
Year1962

Pavadai Thavaniyil Lyrics in English

Paavadai
Thavaniyil paartha
Uruvama idhu poovadai
Veesi vara pootha paruvama

Paavadai
Thavaniyil paartha
Uruvama

Palaadai
Pondra mugam
Mariyadheno pani
Polae naanamadhai
Moodiyatheno

Paavadai
Thavaniyil paartha
Uruvama

{ Vaavendru
Kooramal varuvathillaiya
Kaadhal thavendru kelamal
Tharuvadhillaiya } (2)

Sollendru
Sollaamal solvathillaiya
Inbam suvaiyaga suvaiyaga
Valarvathillaiya

Paavadai
Thavaniyil paartha
Uruvama idhu poovadai
Veesi vara pootha paruvama

{ Thathi
Thathi nadapatharkae
Sollavenduma nee muthu
Muthai siripatharkae
Paadam venduma } (2)

Muthamizhae
Mukkaniyae moga vannamae
Muppozhuthum eppozhuthum
Namadhu sondhamae

Paavadai
Thavaniyil paartha
Uruvama idhu poovadai
Veesi vara pootha paruvama

Ingae en
Kaalamellam kadandhu
Vittalum oar iravinilae
Mudhumaiyai naan
Adainthuvittalum

Mangai
Unai thottavudan
Maraindhu vittalum
Naan marubadiyum
Pirandhu vandhu maalai sooduven

Paavadai
Thavaniyil paartha
Uruvama idhu poovadai
Veesi vara pootha paruvama

Paavadai
Thavaniyil paartha
Uruvama

Pavadai Thavaniyil Lyrics in Tamil

பாவாடை தாவணியில்
பார்த்த உருவமா இது பூவாடை
வீசி வர பூத்த பருவமா

பாவாடை
தாவணியில் பார்த்த
உருவமா

பாலாடை போன்ற
முகம் மாறியதேனோ பனி
போல நாணமதை
மூடியதேனோ

பாவாடை
தாவணியில் பார்த்த
உருவமா

{ வாவென்று கூறாமல்
வருவதில்லையா காதல்
தாவென்று கேளாமல்
தருவதில்லையா } (2)

சொல்லென்று
சொல்லாமல் சொல்வதில்லையா
இன்பம் சுவையாக சுவையாக
வளர்வதில்லையா

பாவாடை தாவணியில்
பார்த்த உருவமா இது பூவாடை
வீசி வர பூத்த பருவமா

{ தத்தி தத்தி
நடப்பதற்கே சொல்ல
வேண்டுமா நீ முத்து
முத்தாய் சிரிப்பதற்கே
பாடம் வேண்டுமா } (2)

முத்தமிழே
முக்கனியே மோக
வண்ணமே முப்பொழுதும்
எப்பொழுதும் நமது சொந்தமே

பாவாடை தாவணியில்
பார்த்த உருவமா இது பூவாடை
வீசி வர பூத்த பருவமா

இங்கே என்
காலமெல்லாம் கடந்து
விட்டாலும் ஓர் இரவினிலே
முதுமையை நான் அடைந்து
விட்டாலும்

மங்கை உன்னை
தொட்டவுடன் மறைந்து
விட்டாலும் நான் மறுபடியும்
பிறந்து வந்து மாலை சூடுவேன்

பாவாடை தாவணியில்
பார்த்த உருவமா இது பூவாடை
வீசி வர பூத்த பருவமா

பாவாடை
தாவணியில் பார்த்த
உருவமா